The Dark, the Light, and the Grey 17

The Dark, the Light, and the Grey
Autor: N_Forest
Preklad: Veronica Jane Snape
Kapitola: 17

Za preklad piesne sa ospravedlňujem.

17. kapitola

The Sorting- Triedenie

"Whoa. Upokoj sa." Harry chytil Theodora za ruku. "Draco tým nič nemyslel, oddýchni si." Tlačil chlapca naspäť dole a snažil sa vybral ukľudňujúci elixír, ktorý mal položený na vrchu kufra. Som rád, že Severus trval na tom, aby mi dal základné elixíry.

Theodore prijal elixír a naraz ho vypil, pretože bolo treba zastaviť hnev v jeho tele, prútik schoval, ale stále visel pohľadom na Dracovi. "Nehovor o mojom otcovi takto." Jeho hlas znel smrteľne vážne. "Nie si jediný s extra tréningom. Aj ja mám jedno fungujúce jadro."

"Huh?" Harry sa pozrel na Draca. "Ty si vyčerpal svoje jadro?"

Draco prikývol. "Zrejme som použil nejaký druh rodičovskej lásky, ktoré vyvolala spojenie našich rodičov na nás. Ale liečitelia hovorili, že to je naozaj zle. Z väčšiny som sa z toho dostal." Pripustil. "A nemôžem veľa kúzliť. Predpokladám, že zvládnem všetky kúzla ako sú požadované." Urobil grimasu.

"To naštve." Padma sa ho súcitne dotkla. "Musím ísť. Stretávame sa s nejaký priateľmi." Ospravedlňujúco sa usmiala a Patilové dvojčatá vykĺzli z kupé.

Harry si sadol na jedno z prázdnych miest. "Kde si myslíš, že skončíš Draco? Slizolin?"

"Samozrejme." Draco prikývol. "Nemám na výber. Myslím, že Slizolin bude dobrý. Otec a strýko Severus vyzerali spokojne."

Theodore sa zamračil na blonďáka. "Ak si myslíš, že slovo ´vedie si celkom dobre´, potom si blázon a nie je sa naozaj prečo usilovať." Položil svoj prútik na svoj plášť a vytiahol iba kúsok z neho.

"Dávaj si pozor na ústa, to hovoríš o mojom otcovi," zakričal Harry.

"Klídek." Kevin sa pozrel na všetkých. "Niektorí sa snažia čítať," povedal im. "Prosím, pokúste byť tichšie."

Theodore vstal a buchnutím zavrel knihu, založenú tam, kde skončil.

"Máš pravdu. Nikdy nič neurobili." Obrátil sa k východu.

Cez reproduktor sa ozval hlas. "Rokvillská stanica je vzdialená približne päť minúť. Prosím, svoju batožinu nechajte vo vlaku. Do školy budú privezené samostatne."

Chlapci si vymenili nadšené výrazy, dočasne pochované ich hádky. Svoje knihy odložili preč.

"Ideme!" Draco sa postavil a neistým krokom išiel k dverám.

Harry nakukol do chodby. "Je plná ľudí. Môžeme počkať."

Pätnásť minúť čakali, než sa chodba uvoľnila a mohli sa dostať von. Harry a Kevin podopierali Draca a Micheal išiel za nimi, pre prípad, že Draco padol dozadu a udrel si hlavu.

Vystúpili na nástupišti v Rokville. Bola tma a vzduch bol chladný. Z nejakého dôvodu Harry ho naplnili obavy a vzrušenie. Snažil sa netriasť. Nebolo na tom nič zvláštneho.

"Prvé ročníky tu!" Hagrid mával lucernami. Týčil sa nad všetkými študentmi, takže nebolo ťažké ho neprehliadnuť. Prvákov viedli dolu cestou. Harry si všimol muklovské dievča a Nevilla Longbottoma. Stretol sa aj s Crabbom a Goylom, ktorým podali Draca a odišiel s nimi. Pre chlapcom bol oveľa ľahší.

"Nie viac ako štyria na jednu loď," kričal Hagrid, keď sa dostali na okraj jazera.

Harry, Kevin a Michael si sadli spolu do jednej z lodí spolu s muklovským dievčaťom.

"Ahoj Harry," povedala nesmelo.

"Každý ma svoje miesto?" zvolal Hagrid. "Vpred!" Loďky sa začali pohybovať cez jazero. Harry mohol vidieť zopár plávajúcich chápadiel, ale žiadne nejavili známky vodných ľudí.

"Spomínaš si na mňa?" Dievča sa opýtalo znova.

Harry študoval podrobne jej tvár. Niečo na nej sa mu zdalo povedomé. "Turpinová? Tvoj otec niekedy pracuje s mojou tetou."

Usmiala sa. "Lisa Turpinová." Potriasli si rukami a otočila sa na ostatných dvoch chlapcov. "Vy ste Harryho priatelia?"

"Theodore Nott." Theodore si s ňou rýchlo potriasol rukou. "Teší ma."

Kevin sa na ňu usmial a pobozkal chrbát ruky. "Kevin Entwistle. Nemáš tu už sestru?" pýtal sa a jeho znalosť v krvi a rodín prišlo niekedy vhod vedieť.

"Patricia. Šiesty rok v Bystrohlave." Potvrdila Lisa. "Chcela by som byť tiež v Bystrohlave."

Theodore a Kevin si vymenili pohľady. Obaja sa chceli dostať do Bystrohlavu a to dievča sa zdalo trochu otravné. Len z jej tónu hlasu spôsobom, akým držala sama.

"Tak sme tu. Všetci von!" Hagridova loďka zaškrípala o dno.

Prváci vyliezli z lode a nervózne sa rozhliadli. Hadrid išiel prvý a ostatní za ním.

"Tak poďte. Profesorka McGonagallová na vás čaká," povedal im.

Harry sa ponáhľal za nimi. S Minervou by mohlo byť veľa zábavy, keď prišla na návštevu, ale mohla by byť prísna a vzorná a nechcel ju naštvať hneď prvú noc. Najmä preto, že ju ostriekal ráno vodou.

Hagrid zdvihol jednu obriu päsť a zaklopal. Bol to jeden klop, ale zvuk zaznel nahlas a jasne vzhľadom k jeho veľkosti a sile. O niekoľko okamihov neskôr sa otvorili široké dvere.

"Prvý ročník, profesorka McGonagallová," povedal jej Hagrid. Na jej ostré kývnutie sa prešmykol okolo nej a zamieril k Veľkej sieni.

Profesorka McGonagallová ich nahnala do hradu a do malej komory, o ktorej vedel Harry, že bola len kúsok od Veľkej siene. Takmer skákal hore- dole od vzrušenia.

"Kto je to?" Draco sa znova objavil za nimi. Jeho sprievod sa ho stále držal. Ukázal na chlapca, ktorý sa postavil pred Harryho, Kevina a Michaela. Lisa zazrela Hermionu Grangerovú a obaja sa rozprávali o procese triedenia.

Chlapec ich počul. Otočil sa tvár k nim a všetci chlapci sa mohli dobre naňho pozrieť. Mal ryšavé vlasy a jeho tvár bola posiata pehami. Mal rozmazanú špinu na nose a jeho starý, otrhaný plášť bol rozgajdaný.

"Čo chcete?" spýtal sa naštvane. "Nie je nič, na čo môžete zízať!"

"Podráždený Weasley," povedal mu Draco s úškľabkom. Na udivenie Weasley dôležito prikývol. "Ja viem, kto ste. Môj otec mi všetko povedal o Weasleyových. Chudáci, červené vlasy a majú deti ako králikov, ktoré si nemôžu dovoliť."

Weasley uši sčerveneli a ruky zovrel s päsť. "Jo, skvelé Malfoy." Pokúsil sa rozprávať ako Draco, aby nevyzeral ako idiot. "Viem o tebe všetko. Komu ste slúžili. Tvoj otec čaká na svoj čas. Ja ani neviem, prečo sa obťažujeme s triedením. Je zrejme, že skončíte v zlom Slizoline."

Harry si nemohol pomôcť a zasmial sa. "Slizolin neznemená zlo."

Hermiona zamierila k nim. "Má pravdu. Kvality Salazara Slizolina, ktoré cenil, boli čistokrvnosť, mazanosť a ambície. Teda aspoň to, čo hovorilo ´Rokfort: História´" Pokrčila plecami a začala sa rozprávať s Nevillom.

"Humusáčka!" Draco artikuloval pusou na Harryho. Ale skôr než Harry stačil odpovedať, profesorka prišla z Veľkej siene.

"Sme pripravení na vás. Prosím, nasledujte ma." Panovačne za ňou zaviali šaty a viedla ich do Veľkej siene. Všetky oči sa upreli na nich, zatiaľ čo stúpali hore do stredu sály a zastavili, až keď prvých pár ľudí prišlo pri prvý schod.

Na stoličke pred nimi sedel starý, otrhaný klobúk. Harry sa usmial, rád počúval piesne klobúka. Ale ostatní prváci boli stratení, najmä muklorodený.

"Myslíte, že budeme musieť vytiahnuť králika z toho?" Počul niekoho šepot.

Ale klobúk dlho nečakal. Po okraji sa otvoril otvor dosť široký, aby začal začiatok piesne.

"Rokfort má štyri fakulty.

V Rokforte sú štyri fakulty.

Rokfort mal štyroch zakladateľov.

Spolu postavili školu pre nás.

Spravodlivý Bystrohlav, láskavý Bifľomor

Statočný Chrabromil, prefíkaný Slizolin.

Prijali študentov

Len ktorý si to zaslúžili

Bifľmor pomáhal utlačovaným

Chrabromil učil svojich k boju

Bystrohlav používal zas veľa teoretickej prípravy

Slizolin držal ich krv čistú

Ale statočný Chrabromil vedel o ich slabosti

Ich životy sa blížili ku koncu

Tak dal mozog mi

Ak chceli pokračovať, keď bol on preč.

Tak poď a nasaď si ma

Zistíš, kam patríš

Prisahám, že vyberiem najjasnejšiu voľbu

Nebojte sa, ale bavte sa!"

Klobúk zavrel ústa a urobil srandovný úklon smerom k škole. Starší študenti, zamestnanci a niekoľko prvákov mu tlieskalo.

Profesorka McGonagallová rozložila zoznam na dlhom pergamene. "Keď zavolám vaše meno, prídete sem a na hlavu si nasadíte triediaci klobúk. Akonáhle zistite svoju fakultu, posadíte sa pri príslušní fakultatívny stôl." Pripomenula im, ktorý bol ktorý stôl.

"Abbotová, Hannah," zvolala. Dievča so špinavými blond vlasmi predstúpila a posadila na stoličku. Klobúk si nasadila na hlavu.

O niekoľko okamihov neskôr, klobúk zvolal: "Bifľomor!" Hannah si klobúk odstránila z hlavy, dala ho späť na stoličku a išla smerom k čiernej a žltej farbe stolu. Školský znak na jej habite sa zmenil na jeden z Bifľmorských.

"Black, Harry," volala Minerva. Nedala žiadne znamenie, že vie, kto je Harry a jednoducho mu podala klobúk na hlavu. Ale skôr ako klobúk zamedzil, aby Harry videl, všimol si povzbudzujúci úsmev jeho rodičov.

Nemyslel som si, že budem zatriedení tak skoro. Myslím, že je viac ľudí s menom Black. Aj keď som rád, že to budem mať  za sebou.

Vy nie si ty. Prehovoril podivný hlas vo vnútri jeho hlavy. Žiadne starosti dieťa, to som len ja, triediaci klobúk.

Chcel by som ísť do Slizolinu. Harry sa snažil byť zdvorilý, ako je to možné.

Nie, Slizolin nie je miesto pre teba. Nepáči sa ti všetko, čo je skryté. Skutočnosť je, že ťa bolí schovávať identitu.

Ja som Harry Black! Harry Potter je len jazva. Nič som neskrýval, nikdy som nebol Harry Potter, bol som sám sebou tak dlho, ako si spomínam.

Ale klobúk ho ignoroval.

Bifľomor nie je dobrý. Nebolo by ti dobre. Chrabromil neprichádza k úvahu. Mal by si sa vyhnúť konfrontáciám.

Prosím, nie! Matka ma zabije, ak nebudem v Slizoline!

Nezmysel! Teraz kto triedi, ja alebo ty? Klobúk nečakal na jeho odpoveď a jednoducho zvolal svoje rozhodnutie na celú Veľkú sieň.