Hp-stories | Harry Potter a Bestiaire prolog

Aby ste si nemysleli, že je to ako v knihe. Síce sú tu veci čo sa aj tam objavili, ale môžem vás ubezpečiť, že v ďalších kapitolách to bude inak. A pekne zamotane inak.

Pre správnosť: Harry zistí istú skutočnosť. Nikdy by si nepomyslel, že to bude práve on.

Kto to bude sa dozviete neskôr.

Prosím, aby ste ma ospravedlnili od českých výrazov.

Prológ

Od smrti Síriusa to išlo s Harrym dolu vodou. Nechcel žiť. Nemal šťastné pocity, spomienky, akoby ich všetky vycicali dementory. Bola to len prázdna telesná schránka bez duše.

Nikdy nemal život taký, aký si prial. Ten, čo videl v zrkadle z Eridesu v prvom ročníku v Rokforte. Tam, kde videl stáť po svojom boku rodičov.

Ale všetko pokazil Lord Voldemort. Prial si, aby mal milujúcu rodinu. Aby mal ísť za kým, keď mu bolo najsmutnejšie.

Jeho oporou sa stali jeho kamaráti. Hermiona, Ron, Ginny, Luna, Neville, druhé dieťa narodené v ten istý mesiac ako Harry. Druhé dieťa, ktoré taktiež skoro stratilo rodičov.

Harry zbehol dole schodmi po tom, čo ho zavolal strýko Vernon. No zavolal, skôr nahlas zakričal a nezabudol doplniť aj pár oslovený na vyše. To dostal ako grátis.

Prekvapene ostal stáť, keď uvidel Durslyových, ako sú oblečení.

"To ti teda trvalo zísť dolu," hučal strýko Vernon na Harryho.

"Prišla nám pozvánka. Ideme tam. Nieže niečo vyparatíš, rozumel si?" Nebezpečne sa naklonil k Harrymu.

"Áno strýko Vernon."

"Nedotkneš sa chladničky, televízora a ani Duduškovho počítača."

"Áno strýko Vernon."

"Dobre." Durslyovci odišli. Harry si povzdychol a vyšiel schody do svojej "izby".

Čo budem robiť, opýtal sa v duchu sám seba. Úlohy do školy si spravil cez prázdniny. Knihy taktiež prečítal.

V kúte jeho izby mala klietku Hedviga, ale tá bola na love. Našťastie strýko Vernon Harrymu nezamrežoval okno, tak mohla slobodne ísť von. Aspoň niekto.

Harry sa tešil na Rokfort. Bral ho 6 rokov ako domov.

Napadlo ho, že by si upratal svoj cestovný kufor. Predsa to je už dávno. Otvoril ho. Povyberal všetky veci. Keď na spodku kufra našiel zrkadlo. Dal mu ho Sírius, aby sa mohli rozprávať.

V poslednom čase bol iný Harry. Cítil sa tak inak. Cítil sa ako niekto iný, ktorý sa snaží vydriapať si cestu von – von z jeho teľa. 

Z premýšľania ho vyrušil šramot. Akoby niekto niečo zhodil. Harry poznal len jedinú osobu, ktorá toto dokázala spraviť za jediný krát aj niekoľko rázy po sebe. Tonksová. Chytil do ruky pre istotu svoj prútik a čakal kedy sa otvoria dvere. Bol ostražitý v týchto časoch. Vo dverách sa objavilo 6 hláv. Dve ryšavé, jedna ružová, jedna bez vlasov a ešte jedna ryšavá hlava. Toho šiesteho Harry nepoznal.

Oddýchol si. Boli to Fred, George, Moody, Arthur Weasley, Tonksová a šiesty, neznámy.

"No teda Harry ty si sa poriadne zmenil cez prázdniny," konštatoval Pán Weasley.

"Ehm, ahojte. Vy čo tu robíte?" Snažil sa o tón hlasu, taký aby nevyzeral smutne. Medzitým sklonil prútik dole.

"Prišli sme ťa sprevádzať do Brlohu a odtiaľ do hlavného štábu," ozvala sa Tonksová.

"Tu nie Nymfadora," prerušil ich Moody. Obzeral sa okolo seba ako šialenec. Vlastne bol.

"Nevolajte ma Nymphadora." Z ružovej Nymph bola čierna.

"Zbaľ si veci a ideme. Nebudeme sa zdržovať zbytočne," povedal pán Weasley.

"Daj, pomôžem ti." Ponúkla sa Tonksová. Jedným švihnutým prútika mal všetko zbalené  v kufri. Hedviga sedela v klietke a spokojne húkla na veci, čo sa okolo nej diali.

"Ďakujem," poďakoval jej Harry.

"Teraz sa presunieme k pani Figgovej. Odtiaľ pôjdeme hop- šup práškom do Brlohu," vysvetlila Harrymu plán Tonksová. Dvojičky išli len tíško za nimi.

Pani Figgová bývala oproti Durslyovcom. Bola šmuklom. Stála už medzi dvermi svojho domu a nervózne si obzerala okolo na ulici. Dnešnom v zlom svete je to potrebné.

"Pohnite sa," súrila ich. "Ahoj Harry." pozdravila Harryho pani Figgová. Harry a ostatní sa rýchlo nahrnuli do domu. Postavili sa pri krb.

"Tak Fred a George, hoďte prví. Molly tam bude na vás čakať." Dvojičky poslúchli, nabrali si hop- šup prášok do ruky a vykríkli: "Brloh".