The Dark, the Light, and the Grey 20

The Dark, the Light, and the Grey
Autor: N_Forest
Preklad: Veronica Jane Snape
 Kapitola:20 

20. kapitola

Secret Conversations- Tajný rozhovor

Harry zastonal, keď zazvonil zvonček a Obrana proti čiernej mágií začala. Trieda bola stále prázdna a pochyboval že Quirrel je dosť inteligentný, aby dokázal fungovať ako profesorka McGonagallová. Nebol moc bystrý, väčšinu času bol Harry prekvapený, že mohol pracovať ako profesor.

"Kde je?" zašepkal Kevin. Sedel v lavici pred Harrym. Stoly v triede Obrany boli jeden sám a dva vedľa seba, ktoré boli už obsadené. Druhá polovica triedy bola naplnená Bifľomorom, ktorí ticho hovorili medzi sebou.

Harry sa pozrel na otvorené dvere. "Nemám potuchy. Neviem, čo robí. Hodina začala asi pred piatimi minútami!"

Ázijské dievča, ktorej meno Harry nevedel, si hlučne povzdychol. "Už som si stihla prečítať knihu. To bola najviac zrušujúca časť. A teraz sa profesor ani neobťažuje dostaviť včas. A to chcem byť bystrozorka."

"To je dobré povolanie," povedala vedľa neho jedna z Bifľomoru. "Hoci je tam veľa nebezpečenstva. Nikdy by som nemohla také niečo robiť." Zachvela sa a otočila sa k chlapcovi vedľa nej.

Harry otvoril knihu, aby si mohol krátiť čas. Obrana sa mu príliš páčila, bola zaujímavá a obaja jeho rodičia boli v nej dobrí. Kniha bola v poriadku, ale mal radšej tie doma.

Kevin sa otočil tak, že stál pred Harrym. "Možno sa zranil? Alebo Peeves ho našiel?"

"Alebo sa možno stratil? Ja by som ho ešte ospravedlnila," povedali temne Ázijské dievčatá. "Mohol mať strach z prvých ročníkov."

Harry sa usmial. Rozhodne to znelo lepšie ako to že sa Quirrel zranil. Jeho matka sa vyjadrila o tom, ako sa zdá že Quirrel sa bojí všetkého, vrátane študentov a tieňov. "Ako sa voláš?" opýtal sa ázijského dievčaťa. Bola vtipná a múdra, typ človeka, ktorý by bol dobrý priateľ, aspoň to hovoril prvý dojem.

"Su Li." Usmiala sa. "Som prvá, ktorá išla z rodiny do Rokfortu. A ty si?"

"Harry Black," povedal Harry, zatiaľ, čo sa snažil pochopiť, čo práve povedala. Ona je prvá, ktorá išla do Rokfortu. "Si muklorodená?" spýtal sa.

Su pokrútila hlavou. "Moji rodičia pracovali ako murári a s nimi som žila do ôsmych rokov. Potom sa stala môjmu otcovi nehoda a zomrel." Pozrela sa smutne na stôl. "Moja matka mala naozaj ťažké obdobie a s jeho smrťou sa nevysporiadala a skončila...."

Harry si prial, aby sa nikdy neopýtal túto otázku. "Mrzí ma to. Nemusíš nič vysvetľovať."

"Každopádne žil som v muklovskej pestúnskej rodine, až dokým som neprišiel do Rokfortu. Chodil som z jednej do druhej rodiny. Až ma prijali. Vždy som sa cítila bližšie k nim." Pokrčila plecami. "Ale som rada, že som vrátila do čarodejníckeho sveta. Toľko sa toho zmenilo, čo som odišla."

Prikývol Kevin. "Bol som ohromený vývojom v skrotený jednorožca. Čítali ste posledný článok? Mali aj fotky!"

Harry vypol pri diskusií o jednorožcoch medzi tými dvoma. Kevin vždy našiel niečo o čom mohol rozprávať s každým. Dosť žiarlil niekedy preto, že nechcel sa dostať do problémov s jedným zo svojich rodičov, pre združovanie a rozprávanie sa s inými ľuďmi.

"Tu je!" povedal náhle Kevin, o desať minúť neskôr.

Harry sa otočil na stoličke. Videl len ako fialový turban sa blížil po chodbe smerom k učebni. Ako profesor vstúpil do učebne, do triedy vnikol divný zápach, ktorý okolo neho bol intenzívnejší. Harry kýchol.

Profesor Quirrel stál pred triedou. V hrôze sa trochu triasol za svoj neskorý príchod. Nemohol si spomenúť, kde skončil naposledy. "PP-Prosím otvorte si kk-knihy," koktal, pričom si otvoril svoju vlastnú knihu na stole.

Všetci Bystrohlavčania mali už knihy otvorené. Jeden Bifľomorčan vzadu sa stále snažil naplň určité množstvo atramentu v jeho brku, ale ostatne všetci už boli pripravení. Až na Quirrela.

"OO-otvorte si stranu 24." Quirrel prevrátil svoju vlastnú knihu a zistil, že je ho poznámky na tejto stránke neboli, aspoň nemal čo hovoriť ale sa pozrel na svoju triedu. Obrátil sa k tabuli a použil kriedu na zapisovanie všetkého, čo by sa mali naučiť v kapitole.

Pre zvyšok triedy to bolo zbytočné. Quirrel prišiel neskoro, na konci hodiny a podstate až k úvodnej kapitole. Harry sa nenaučil jedinú vec a na výrazoch tváre ostatných bolo poznať, že oni tiež nie.

Ale zvonček zazvonil a Harry ich viedol až k histórií mágie, ktorú mali s Chrabromilom. Najzaujímavejšie na tom bolo, že do triedy učiteľ, profesor Binns, vstupoval cez stenu. Popoludnie bude určite nudné a potom obrana histórie.

Ale Harry dostal príležitosť sledovať muklorodené dievča, ktorú urazil vo vlaku. Jej vlasy boli ešte strašne husté, pomyslel si, zrejme ešte neprišla na kúzlo proti hustým vlasom. Dávala pozor na prednáške Binnsa a hoci sa zdalo, že nos ma zastrčený v knihe. Bol to zázrak, že nebola zaradená do Bystrohlavu.

Nakoniec skončila hodina a Harry napísal svoju domácu úlohu, zatiaľ čo on podporoval svju poznámky. To aspoň Quirrelove eseje na prvých troch kapitolách knihy boli jednoduché, rovnako s koncom prvej vojny Goblinov. Najťažšie boli eseje profesorky McGonagallovej a z toho, čo Harry vedel, že ťažké budú aj eseje jeho otca.

Harry napchal kalamár do nepriepustného vrecka tašky a vyrazil z triedy. Pohol si, lebo ďalší Bystrohlavčania už odišli. Kevin zamrmlal niečo o stretnutí v knižnici a ponáhľal sa preč. Harry sa rozhliadol po poslednom, ale trieda bola takmer prázdna, zostala len Hermiona Grangerová.

Odpisovala domáce úlohy v plánovači a robila si pár poznámok na poslednú chvíľu. Ale držala nešikovne brko a atrament stále tiekol na papier ledabolo. S konečnou frustráciou zavrela plánovač a vyčistila rýchlo miesto.

Harry sa zhlboka nadýchol a vystúpil pred ňu.

"Ach, to si ty?" Pozrela sa na neho nahnevane. "Prišiel si znova urážať?"

Harry pozeral zlomok sekundy do očí. "Chcel som sa ospravedlniť. Ospravedlňujem sa za to, čo som to predtým povedal." Ešte stále nevyzerala úplne šťastná, ale zlosť v jej očiach nebola tak výrazná. "Všimol som si, že máš nejaké problémy s brkom. Máte doma učiteľa?"

Hermiona sa na neho pozrela. "Učiteľa? Nevedela som, že Rokfort má lektorov. Nemyslím si, že to bolo spomenuté v knihe Rokfort: História."

"Kniha sa nezmieňuje o všetkom." Poukázal Harry. "A viem, že Bystrohlav má lektorov. Možno by si mali prísť na niektoré lekcie pre muklorodených. Viem, že iba dvaja sú v tomto roku."

Hermiona vzala nápad do úvahy. "Myslím, že nemám čo stratiť. Môžem s tebou hovoriť neskôr? Nastavím čas?" Siahla po plánovači.

"Budeme hovoriť spolu len v piatok. Keď bude história znovu," povedal rýchlo Harry. Hermione sa zdalo to dosť pekné, ale on bol v problémoch ak sa to Bellatrix dozvie čo robí. Kývol na ňu. "Až v piatok."

"Tak zatiaľ." Usmiala sa Hermiona a vyrazila smerom k Chrabromilskej veži.

Harry sa chystal vyraziť smerom k veži Bystrohlavu, ale potom si uvedomil, že je blízko žalarového schodiska, v blízkosti domova. Spomienka na trápnosti v štýle pyžama Slizolinu ho posilnila vyrazil smerom k rodinnému bytu v nádeji, že jeho iné pyžama sú ešte tam. Bystrohlavské bolo oveľa teplejšie ako Slizolinské, zvlášť, keď to nebolo v žalároch.

Dvere boli blízko, ale to Harryho neprekvapilo. Boli otvorené len na ľavo pre každého cez leto. Ale on vedel, kde sa nachádzajú, ale na oko to nespoznal nikto. Vytiahol svoj prútik proti múru a zašepkal svoje heslo, dvere sa potichu otvorili.

Harry vzal svoju tašku a išiel relaxovať do izby. Žil tam niekoľko rokov, Bystrohlav bola veľká zmena. Vzal tašku a zamieril späť do svojej spálne. Ale nevyzerala to inak ako jeho izby.

Väčšina z jeho vecí boli hore v jeho kufri. Len pár kníh  oblečenie tu zostalo. Jeho posteľ bola ešte uprataná a jeho stôl tiež. Niekoľko z jeho umeleckých kresieb zo základnej školy zdobili nástenku. Harry bol obzvlášť hrdá na obraz draka a jednorožca, ktorým žiarili farby a premiestňovali sa.

Otvoril svoju tašku a dostal sa k práci na jeho domácej úlohe sediac u svojho stola. Používal knihy jeho otca, boli lepšie ako tie, čo mal a mal pocit, že sú z knižnice. Bolo tam veľa hluku, keď tam s ostatnými študentami.

Trvalo to skoro hodinu, kým Harry dokončil jeho esej z histórie a začal esej z Premieňovania. V tej chvíli počul vstúpiť inú osobu a uvedomil si, že jeho rodičia sa čoskoro vrátia. Koniec koncov, vyučovanie skončilo a oni nemali triedy na noc.

Harry nechcel opustiť svoju izbu, a to napriek tomu, že vedel, že mal by byžť v Bystrohlavskej veži. A tak zhasol a zbalil si veci. Ale až potom, čo sa uistil, že atrament bol suchý. Hermiona zaklapla plánovač moc skoro s modrou farbou, bude ľutovať, keď to bude potrebovať otvoriť.

Tmavá miestnosť a prázdne lôžko pripomenuli Harrymu, aby išiel do postele. Hodiny neboli ťažké, ale dosť málo spánku by bola jeho smrť. Odložil tašku vedľa dverí a položil sa na vrch svojej pohodlnej postele, zabudol, že chcel pohľadať neslizolinské pyžamo.

Než si Harry uvedomil čo sa deje, upadol do ľahkého spánku.

Harry sa zobudil. Nevidel na hodiny, a jeho izba bola bez okien, ale predpokladal, že nespal moc dlho. Nikto nemal strach, že chýba a jeho rodičia sa neobjavili, dobré znamenie.

Potom, čo našiel pár ľahkých bavlnených pyžám vo svetlo modrej farbe, Harry bol pripravený k odchodu. Zbalil pyžamo do vreca pomocou zmenšovacieho kúzla, s ktorých sa hral Anthony na Histórií mágie a prehodil si tašku cez rameno.

Ale keď vstúpil do haly, hlasy mu bránili v odchode. Harry pristúpil bližšie pri otcovu pracovňu. Zdalo sa, že hlasy stade vychádzajú, ale boli čudné.

"Je temnejší ako pred pádom," povedala Bellatrix. V jej hlase bolo počuť niečo ako ústa a strach zároveň.

"Samozrejme." Harry počul tiež ďalší hlas. Patril profesorovi Quirrelovi, len hlas mu znel istotnejšie a jeho koktanie bolo preč.

"Prosím, môj pane." Bellatrix znela inak. Bolo to žobranie, ale jeho matka nikdy neprosila. Bola silná a múdra, a o pomoc požiadala len keď to bolo potrebné.

"A prečo by som mal?" "Potom všetci sa podlizovali. Tiež si ma popre!" Tento hlas Harry nepoznal. Bol vysoký a chladný. V miestnosti museli byť 3 osoby. "Crucio," povedal hlas.

Harry zalapal do ticha. V prípade, že muž použil neodpustiteľnú kliatbu, bol si istý, že teraz sa nemal objaviť. Vedel všetko o neodpustiteľných kliatbach. A výkriky, ktoré počul mu pripomínali aké veľké poškodenie bude.

Nakoniec sa ovládol, aby nezakričal. "Dovoľte mi, aby som ju videl." Hlas bol nízky a smrteľne nebezpečný.

"Pane nie. Nie ste dosť silný..." Quirrel protestoval. Harry predpokladal, že pán bol ten, ktorý nadával jeho matke.

"Môj pane, prosím, odpustite mi." Harry počul niekoho mlátiť do podlahy. Bellatrix sa vrhla k nohám Pánovej osobnosti.

Harry sa rozhodol ísť preč. Bol nervózny a vystrašený, a tam nebolo čo urobiť, aby pomohol svojej matke. A on rozhodne nechcel, aby jeho otec, keď príde domov našiel ho. Dostal sa z miestnosti ľahko. Nikto si nevšimol, že v byte zazvonilo, keď odchádzal.

Ale predtým ako vyšiel hore schodmi niekto ho oslovil.

"Pán Black."

Harry vyskočil a otočil sa ku otcovi, ktorý bol dolnej časti schodiska. Jeho ruky boli prekrížené a v očiach mal blesky, akoby sa nemal dožiť zajtrajška. "Áno, pane?" spýtal sa Harry slabo. Bol v ťažkostiach a nič by sa nedalo povedať, že mu niečo pomôže.

"Poďte so mnou." Severus sa otočil a viedol syna ku svojej kancelárie.