The Dark, the Light, and the Grey 18

The Dark, the Light, and the Grey
Autor: N_Forest
Preklad: Veronica Jane Snape
Kapitola: 18

18. kapitola

New Home, New Friends- Nový domov, noví priatelia

Harry v šoku sedel pri Bystrohlavskom stole. Jeho rodičia sa divoko rozprávali pri učiteľskom stole. Bellatrixina tvár bola plná hrôzy a odporu.

"Prečo Severus? Čo som urobila?" Dožadovala sa. "Dopadne rovnako ako zvyšok z nich!"

"Ticho Bella. Upokoj sa." Severus miernil jej odpoveď. "Harrymu bude skvelé aj v Bystrohlave. Je tam veľa čistokrvných. A Andromeda bola v Chrabromile. To bude v poriadku." Jemne ju pohladkal.

Bellatrix naštvane funela, ale vrátila sa späť k sledovaniu triedenia.

Susan Bonesová sa pripojila k najlepšej kamarátka Hannah v Bifľomore, zatiaľ to Terry Boot a Amanda Brocklehurstová k Harrymu pri Bystrohlavskom stole.

"Brownová, Lavender." Dostala sa do Chrabromilu. "Bulstrodeová, Millicent." Bola prvá za noc v Slizoline.

Triedenie pokračovalo ďalej. Bolo 36 prvákov, ale proces vyzeral na to, že to pôjde do nekonečna. A konečne "Zabini, Blaise," bol zaradený do Slizolinu a profesorka McGonagallová odniesla triediaci klobúk preč. V sieni bolo ticho a ozýval sa iba zvonivý hluk hladných žalúdkov. Naposledy jedli sladkosti vo vlaku spred pár hodín.

"Nech sa vaše žalúdky naplnia a hodujte z ponuky Rokfortu!" oznámil Dumbledor. Tleskol rukami a taniere sa naplnili jedlami, džbány tekvicového džúsu, mlieko a voda sa objavili medzi študentmi.

Harry nebol ohromený. Domáci škriatkovia proste reagovali na zvuk riaditeľovho tlesknutia. He'd tried it before, for a lark. Nebolo to také zábavné, ako si myslel. Najmä preto, že jeho otec mu dal prednášku o oceňovaní práce domácich škriatkov a nie brať ich ako samozrejmosť.

V prvom roku bystrohlavčanov tvorili zaujímavé partie. Boli tam dvaja muklorodený, Lisa Turpinová a Stephen Cornfoot. Horry si bol istý, že s nimi mohol vychádzať tak dlho, kým by mu to jeho matka nezakazovala. Kevin Entwhistle bol tiež medzi nimi, rovnako ako by aj on predpovedal.

Padma bola tiež v Bystrohlave, na jej veľké sklamanie jej sestra išla do Chrabromilu.

Dokonca bolo desať nových študentov Bystrohlave. Harry počítal, zatiaľ než skončilo triedenie. Nepostrehol všetky mená študentov. Oh dobre. Som si istý, že sa ich naučím postupne. Pomyslel si Harry.

Po ukončení, čakal ako sa objavia na stole pudingy, zatiaľ Harry preskúmal učiteľsky stôl. Vedel, že každý tam sedí, ale vyzerali rozdielne vo vyučujúcich šatách ako bežne. Je ho otec sedel medzi matkou a profesorom Quirrelom.

Harry civel na zadnú stranu profesorovho turbana. Nikdy nemal rád tohto muža. Našťastie jeho rodičia tiež ho nemali radi a sotva musel stráviť nejaký čas s koktajúcim bláznom. Bellatrix ho rada pozývala a smiala sa na jeho nervozitu.

Ale potom sa Quirrel otočil a pozrel priamo na neho.

Ostrá bolesť prinútila Harryho chytil si hlavu, tam kde bola jazva. Potľapkal si ju rukou, lapal po dychu.

"Si v poriadku?" opýtal sa ho Terry Boot.

Harry roztrasene prikývol. Bolesť ho opustila akonáhle sa objavila, ale zážitok ho neopustil a bolesť hlavy nechcela miznúť. "Dobre."

"Terry Boot. Bol som v inej triede na základnej škole," hovoril a pritom mu podával ruku.

"Harry Black." Harry mu potriasol rukou. Spomenul si na Terryho Boota. Čiernovlasý chlapec bol vždy zdvorilý a láskavý. V skorších rokoch, keď bol v Harryho triede, pozval ho k nim domov niekoľkokrát a vždy sa spolu rozprávali.

Po natlačení sladkosti do úst, pohostení a počúvaní každého Dumbledorovho oznámenia, skončili večeru. Harry hodil pohľad do čela stolu.

Nemyslím si, že budem môcť vidieť v noci otca v Slizoline. A náš byť nie je blízko Bystrohavskej veže. Toto bola najdlhšia doba, čo bol od rodičov tak ďaleko. Ale z kyslého výrazu jeho matky, to bolo asi najlepšie.

"Poď!" Vysoký, červeno vlasý chlapec s odznakom prefekta vstal. "Ukážem vám cestu." Uistil, že všetci prváci ho vidia a vyrazil miernym tempom smerom k veži.

"Určite vyzerá lepšie nech červený Weaslely!" zašepkal Draco, keď ho míňal. Harry sa usmial a nasledoval prefekta pri vstup do Bystrohlavu.

"To je vstup do Bystrohlavskej veže a spoločenská miestnosť," povedal im a zaklopal klopadlom. "Keď prídete k dverám, treba zaklopať."

Klopadlo otvorilo oči. "Vitajte späť," ozval sa chraptivým hlasom. "A teraz, čo je uprostred štyroch?" spýtal sa.

Prefekt sa otočil k zhromaždeným študentom. "Strážca sa vás opýta, ak odpoviete správne, môžete prejsť. Ak odpoviete zle, musíte počkať na niekoho, kto to povie správne. Týmto spôsobom sa učíte." Otočil sa k tvári. "Myslím, že odpoveď je ničota, nie je tam žiaden stred."

Strážca zažmurkal. "Zaujímavé myšlienky." Zavrel oči na múre a začal sa sťahovať, a tak odhalil veľké, komfortné zariadené izby.

Harry nikdy predtým nebol bo vnútri Bystrohlavskej fakulty. Mohol nakuknúť do veže, ale nikdy nesedel na stoličkách alebo sa obzeral po krásnych miestach.

Prefektka, ktorá vyzerala inak ako chlapec, stále pred krbom. "Prváci!" volala jasným, veliacim hlasom. "Vitajte v Bystrohlave. Tento rok som hlavným dievčaťom a prefektkou Bystrohlavu. Moje meno je Loiuse Waltersová. Ak máte akékoľvek otázky alebo pripomienky, môžete ma vyhľadať. Najčastejšie ma nájdete v knižnici alebo v spoločenskej miestnosti."

Ďalšie dievča vstalo a pripojilo sa k nej. Malo špinavé blond vlasy a vyzerala rovnako ako Lisa. "Som Patricia Turpinová. Ak niektorí muklorodený študent má otázky, bude rada, keď na ne odpoviem. Som muklorodená tiež, a mám celkom dobrú predstavu o tom, čím ste prechádzate." Usmiala sa.

"A v neposlednom rade ja!" Červeno vlasy chlapec, ktorý ich zaviedol do veže sa predieral dopredu davu. "Som tu priaty rok, takže neviem, všetko, čo ostatní prefekti, ale mám na starosti organizáciu nižších ročníkov a domáce doučovanie v tomto roku. Neskôr to preberieme." Posadil sa späť na pohovku so svojou skupinou priateľov.

Loiuse do udrela po ramene. "Nepovedal si im svoje meno!" povedala mu dosť nahlas, aby to všetci počuli a niektorí sa začali smiať.

Znova vstal, tentoraz úplne červený. Vyzerali dosť zvláštne jeho vlasy. "Edward Caprio. Er-."

"V pohode." Jeden z chlapcov mu podal remorkér. "Nerob zo seba blázna."

Loiuse si dramaticky povzdychla. "Do postele. Zajtra je prvý deň. Musíte byť oddýchnutí. Takže žiadne čítanie dnes večer!" Komentár smeroval k dievčatám z tretieho ročníka, ktoré sa hanbili. "Dievčatá doľava, chlapci vpravo!" Ukázala im na schodisko.

Harry išiel hore po schodoch. Koľaje boli iné, než v Slizoline a neboli vo veži. Prvé ročníky boli na prvom poschodí, a boli špeciálne každí poschodie urobené pre každý ročník. Nebolo zo ako dlhé chodby s veľkými izbami v Slizoline.

"Som tak unavený." Stephen sa zrútil na jeho posteľ. "Mágia je úžasná."

Kevin sa usmial, vyzliekol si šaty a obliekol si pyžamo. "Vyzývavé. Možno budete chcieť hovoriť s Patríciou Turpinovou. Pravdepodobne pre nejaké dobré informácie."

"Hej." Harry si zapol jeho slizolínske zelené pyžamo. Zamieril do malej umyvárne a vyčistil si zuby.

Anthony Goldstein išiel za ním dovnútra a pyžamo mal jednoducho hnedé. Žiadne fakultatívne farby. Bol pokojný a nehovoril toho veľa, vždy bol jeho nos pochovaný v knihe.

"Prečo máš slizolínske veci?" spýtal sa. "Všetky tvoje veci sú v zelenej a striebornej farbe. Nevedel som, že si čistokrvný." Pripustil, ako keby nevedel, čo je strašné.

Harry sa zamračil, vrátil sa späť do spálne, hodil kefku na zuby do kufra a ľahol si na posteľ, zatiahol záclony. Počul ako ostatní chlapci medzi sebou sa rozprávajú. A oni hovorili o ňom. bolelo myslieť si, že boli stále priatelia, ale on sa krčil naštvane a smutne na posteli.

Nakoniec za rozhovor zastavil a svetla zhasli. Harry počkal až bolo ticho a zvuky boli mäkké, jemné dýchanie vychádzalo z postelí. Skĺzol z postele a natiahol si papuče, než sa vydal k oknu.

Bystrohlavské okná smerovali k jazeru. Pokojná voda a stromy boli dobre na relaxáciu. Harry sa zhlboka nadýchol. To bude v poriadku. Otec pomôže matke, aby si zvykla. Myslím, že mi bude dobe v Bystrohlave. Jednoducho potrebuje nejakých priateľov.

Harry bol prekvapený, keď ho z myšlienok vyrušilo klopanie na okno. Skočil späť, siahol na prútik, ale uvedomil si, že jeho puzdro a prútik boli stále v kufri spolu s jeho oblečením. Nemal ju pod pyžamom.

Okna sa pomaly otvorili. V okne bol silný čarodejník alebo čarodejníčka, ale okno nebolo toho typu, ktoré by sa otvorili. Nakoniec okno bolo otvorené pre niekoho malého.

Zvedavosť Harryho popohnala. Priblížil sa bližšie k oknu. Ale skôr ako mohol zahliadnuť kto bol vonku, kúzlo ho chytilo a Harryho vytiahli z okna na vznášajúcu metlu.

Osoba sediaca za ním neprehovorila, jednoducho utesnila okná a rýchlo vyrazilo. Harry začal panikáriť. Bolo mu povedané o Smrťožrútoch a ďalších ľuďoch, ktorí by mu chceli ublížiť. Ale prečo by chcel niekto ublížiť Harrymu Blackovi v prvom roku v Bystrohlave? Začal sa krútiť a snažil sa dostať preč od svojho únoscu.

"Hlúpy chlapec! Nehmýr sa!" zasyčal hlas do jeho ucha.

Harry stuhol. To bol hlas matky, ale prečo ho unášala? "Mami?"

"Utíš sa, už sme skoro tam." Bellatrix metla nasmerovala na malú čistinku pod nimi. Bolo to priamo na okraji Zakázaného lesa. Žiariace a ochranné kúzla boli okolo, aby ani jeden tvor nemohol vstúpiť, dokonca ani chrobák.

Akonáhle Harry vystúpil z metly, padol na zem. Otočil sa tvár k jeho matke. "O čom je toto všetko? Zajtra mám vyučovanie!"

" A ty si mal spať v posteli." Jeho otec vyšiel z tieňa. "Nie ležať pri rodičoch." Pozrel na syna. "Kde je tvoj prútik?"

Nervózne sa obšil a hrýzol si pery. Harry sa pozrel na svojho otca. "Uh... Nemám ho."

"To je jasné." Severus sa priblížil k synovi, oči nahnevane bijúce. "Si tupý? Koľkokrát ti bolo povedané, že existujú ľudia v Rokforte, ktorý chcú, aby si bol mŕtvy?"

"Ospravedlňujem sa," zašepkal Harry. "Znova na to nezabudnem."

"Radšej nie." Bellatrix zavrčala. "Ak ti nie je možné veriť, budeš musieť ostať nadohľad našich očí za všetkých okolností. Je zrejme, že Bystrohlav nie je miesto pre teba. Stále si myslím..."

Harryho oči sa rozšírili. "Nie. Budem ho mať so sebou."

Bellatrix a Severus si vymenili pohľady. "Myslím, že dnes ho nemôžeme učiť," zašomrala Bellatrix.

"Nie." Zamračil sa Severus. "Dobrú noc Harry. Uvidíme sa zajtra vo Veľkej sieni." Objal svojho syna a odišiel po svoju metlu. Jeho čierne šaty a vlasy sa dokonale miešali s temnou oblohou a takmer bol neviditeľný.

Harry sa pozrel na svoju matku. Nemala sa akokoľvek dostať k metle a opustiť čistinku. "Pôjdeme?" spýtal sa.

Bellatrix prikývla. "Moment." Vytiahla svoj prútik a z vrecka vytiahla malý predmet. Po zvečení ho podala synovi. "Chcem, aby si toto prečítal. Pomôže ti to na mojich hodinách a nauč sa to, čo chýba v Bystrohlave."

"Ty si mi dala tieto všetky úlohy? Čo sa budem učiť?" spýtal sa Harry. Myšlienka tajných lekcií ho trochu znervózňovala.

"Nie, Severus ťa bude učiť každú druhu lekciu." Keď sa chystal otvoriť knihu, Bellatrix na ňu položila ruku, aby ho zastavila. "Čítaj ju len v súkromí. A neinformuj o tom svojho otca."

Harry prikývol. "Kedy ma otec vyzdvihne?"

"V piatok v noci." Bellatrix ho rýchlo objala a privolala si svoju metlu.

Jazda späť na internát bola oveľa jednoduchšia, ako jazda na čistinu. Bellatrix očarila otvorené okno a Harry vkĺzol dovnútra a do postele. Všetky myšlienky na čítanie knihy alebo študovanie boli zabudnuté. Zaspal ľahko.