Hp-stories | The Dark, the Light, and the Grey 10

The Dark, the Light, and the Grey
Autor: N_Forest
Preklad: Veronica Jane Snape
Kapitola: 10 

Poprosím aj o komentáre. Ďakujem

10. kapitola

Time for a Wand –Čas pre prútik

"Myslím, že by sme mali ísť po knihy," nabádal Severus.

"Prútik je dôležitejší a čím skôr, tým lepšie," povedala Bellatrix. "Akonáhle bude mať prútik, môže začal cvičiť!"

"Knihy sú dôležitejšie. Nebude sa môcť sústrediť na knihy a brka, akonáhle dostane prútik. Bude to ďaleko napínavejšie," vyhlásil Severus.

"Ale je to prútik!" protestovala Bellatrix. "Severus, je to jeho prvý prútik. Môžeme ísť pre brka a atrament, zatiaľ čo ty pre knihy."

Harry sledoval ako sa dvaja dospelí hašteria. "Ja nie som dieťa!" ohradil sa. "Môžeme robiť veci potom čo dostanem prútik!" Naozaj chcel ísť ako prvé po prútik. Čakal som veky, aby som jeden mal. Cvičenie s niekoho iným, nie je jednoducho rovnaké.

Severus sa na oboch zamračil. Ak sa oni dvaja spojili, nebol žiadny spôsob, ako vyhrať. "Dobre. Ale budeš si musieť navyše knihy zobrať. Potom, čo budeš mať prútik, pôjdeme pre všetko ostatné."

"Dobre." Harry bol naplnený vzrušením. Proste chcel skočiť hore a dole od vzrušenia. Konečne prútik!

Bežal po ulici pred jeho rodičmi. Ollivander bol prútikár, kde si každý chodil po svoje prútiky. Nebola tam takmer nikde dostať prútik, len väčšie čarodejnícke spoločenstvá mala prútikára a Ollivander bol jedným z najlepších.

"Spomaľ." Bellatrix ho pevne schmatla za rameno. "Správaj sa ako gentleman, nie ako muklovský nenažranec!"

Harry spomalil, ale len kým ho držala, potom sa rozbehol smerom k Ollivanderovi.

"Nechaj ho ísť Bella. Je to ešte dieťa. Nebude to dlho trvať," povedal Severus, keď ho volal naspäť. "Nič sa nedeje, keď je niekomu dovolené byť vzrušený."

Bellatrix ignorovala jej manžela a vstúpila do obchodíku ako prvá. Severus a Harry ju nasledovali. Zvuk zvonu prišiel zo zadnej časti skladu, pracovne.

Ollivander sa objavil. Mal na sebe okuliare a jeho habit bol špinavý, vyzeralo to ako krv. Pozrel sa na nich. "Ach, Severus Snape. Pamätám si váš prútik, to bolo..."

Snape vyzeral dosť naštvane. "Nie, nehovoríme o mne. Môj syn potrebuje prútik." Tlačil Harryho dopredu.

Ollivanderov pohľad preskočil na Harryho. "Váš syn?" Pozrel sa medzi nich. "Vy dvaja máte syna?"

Bellatrix na neho zavrčala. "Je to jeden zo synov mojich bratrancov. Potrebuje prútik. Nie hodinu dejepisu."

Ollivander ustúpil krok späť. "Samozrejme, moja chyba." Vytiahol očarený meter z vrecka. "V ktorej ruke držíš prútik?"

Harry ukázal na jeho pravú ruku. "Moja je pravá. Rovnako ako moji rodičia."

Ollivander vytreštil oči. "Rovnako ako vaši rodičia?"

"Nech už to je," odsekla Bellatrix. "Nemáme na to celý deň."

Zvinovací meter šľahol cez Harryho. Myslel si, že to bolo trochu prehnané. Mohol by priestor medzi jeho nosom naozaj ovplyvniť výber prútika? Zrejme to len skúsil a chcel zapôsobiť na ľudí. Mal som dojem, že to nie je ľahké.

Ollivander už pobehoval okolo políc s krabicami a boxmi s prútikmi. Vrátil sa k Harrymu a položil ich oproti nemu. "Skús toto." Podal mu prvý prútik. "Desať palcov, jadro z dračieho srdca."

Harry zdvihol prútik. Necítil žiaden príval energie, ktorú obvykle cítil, keď sa snažil s prútikom rodičov. Bodol ho dopredu, ale nič sa nestalo.

Zobral mu prútik a podal mu iný. "Hlohové drevo, dvanásť palcov, s vlasom jednorožca." Ani jeden nebol dobrý. Stovky prútik boli brané do jeho rúk a vytrhované z ruky o chvíľu neskôr. Dub, javor, baza, dokonca aj jedľa. Ale nepocítil žiadne teplo.

"Ťažké, veľmi ťažké." Ollivander mu podal ďalší prútik, ktorý bol na hornej polici. "Cezmín, jedenásť palcov, s perom fénixa v jadre."

Harry vzal prútik a pohol s ním dopredu. Jasný pruh fialovej vyšiel a narazil do jedného z regálov. Pozrel sa na prútik. Cítil sa v teple a mal pohodlie v ruke. Niečo ako šálka kakaa v chladnom dni.

"Zvláštne. Veľmi zvláštne." Ollivander sa pozrel z blízka na Harryho tvár. "Harry Black, hovoril ste?"

Severus vytiahol jeho syna za neho a pristúpil k Ollivanderovi. "Čo je zvláštne?" Jeho ruka držala vlastný prútik v vnútri rukáva.

Ollivander zdvihol obočie na neho. "Fénix, ktorý dal perie, ktoré je v jadre, majú len dva prútiky. A brat synovho prútika je ten, ktorý vás označil." (pozn.prekla.: temné znamenie)

Pri zmienke o znamení sa Severus a Bellatrix pozreli na svoje ľavé predlaktie.

Harry nechápal. "Pán Zla? Môj prútik je opakom prútika Temného Pána?"

Ollivander prikývol. "Vy-viete-kto robil veľké veci s prútikom. Hrozné veci, ale skvelé."

"Nevyplňujte mu hlavu klamstiev!" Bellatrix napľula na starého muža.

Zatváril sa smutne. "Ja by som urobil viac, než ste urobili Bellatrix Lestrange."

"Je teraz Snape. Koľko vám dlhujeme?" Otvorila vrecia s peniazmi, ktorá sa chcela čo najrýchlejšie dostať von.

"Sedem galeónov." Ollivander prijal mince a smutne sa usmial na Harryho. "Buď silný Harry Potter."

Ale nikto z rodiny ho nepočul, pretože sa ponáhľali dole ulicou.

"Môžem čarovať!" Harry jasal a mával okolo prútikom.

"Upokoj sa. Musíme ešte ísť pre knihy," povedala mu Bellatrix predtým, než vytiahla malý sáčok a zväčšila ho. "To je pre teba."

"Vďaka!" Harry odbalil sáčok. "Fantastické!" Bolo to puzdro draka, kde mohol schovávať prútik. Boli drahé a ťažko sa hľadali, ale obaja jeho rodičia ho mali a teraz ho mal aj on. Pritlačil jeho ľavý rukáv a pripojil puzdro na ruku.

"Poď ďalej." Severus bol v zhone dostať sa do kníhkupectva. "Mám zoznam kníh." Obrátil sa na Bellatrix. "Ako dlho tu môžeme ešte zostať?"

Po kontrole jej hodiniek sa Bellatrix zamračila. "Pol hodiny, kým sa vrátime naspäť do Rokfortu. Riaditeľ bol dosť neústupný v čase."

"Veľmi dobre." Severus otvoril dvere do kníhkupectva a kopíroval Harryho zoznam kníh. "Dojde pre ďalšie zdroje."

"Vezmem si stredné knihy." Bellatrix mu vytrhla z ruky zoznam a zamierila k policiam.

"Prečo nejdeš pozrieť si nejaké knihy, ktoré chceš? Môžeš si dve vybrať," povedal Severus jeho synovi. "Budete potrebovať niečo prečítať neskôr v tomto roku a nebudeš mať možnosť vrátiť do jednej chvíle."

"Vďaka!" Harry zamieril k elixírovej časti. Počkať, otec bude mať elixírové knihy, ktoré chcem čítať. A knižnica Rokfortu je dosť veľká. Skončil hľadanie pred sekciou, čo nikdy nespravil a pozrel sa vpred. Zdvihol jednu z kníh. Ľudská mágia? Zaujímalo by ma, čo to je.

Harry v knihe rýchlo listoval. Názvy kapitol ako ´ Zmena vzhľadu ´,´ to čo chceš ´,´ Prvý ´ vyzývavo upútal jeho pozornosť. Znie to niečo, čo by som čítal. Držal kniha a išiel do sekcie beletria.

Dobrodružstvo of Martin the Mad Muggle boli vždy moje obľúbené.

Myslel si, keď prechádzal okolo komiksov. Jeho matka nesúhlasila s ním, ale niekedy aj jeden z jeho priateľov doniesol kópiu do školy, aby si ich prečítal. Ale som starší teraz.

Romány, ktoré vždy priťahovali, ale nie dnes. Harry sa pozrel na detskú sekciu, ale on čítal už väčšinu kníh, ktoré tu mali. Potrebujem niečo nové a vzrušujúce.

"Skús toto?" spýtal sa ho dobre vyzerajúci chalan s krátkymi čiernymi vlasmi. "Je to jedna z mojich obľúbených."

Harry sa pozrel na knihu. ´ Pravý a pyšný: Čistokrvný ´, bol titul. Vyzeralo to zaujímavo. Mohol by som čítať v obývacej izbe, bez toho, aby sa matka hnevala. "To vyzerá zaujímavo," povedal iný chlapec. "Vďaka za návrh. Ja som Harry Black." Podal mu ruku.

"Teší ma." Chlapec mu potriasol rukou. "Kevin Entwhistle."

Harry sa usmial. Entwhistle bola čarodejnícka rodina. Jeho matka bola v škole s pánom Entwhistleonom. To musí byť Kevinov otec.

"Vieš do akej fakulty pôjdeš?" spýtal sa Kevina,

"Jasne. Celá moja rodina bola v Bystrohlave a rád čítam. Viem, že sa tam budem dobre cítiť," povedal mu Kevin. "A čo ty?"

"Slizolin. Všetci Blackový boli v Slizoline," povedal mu Harry. Jeho rodičia hovorili o Slizoline viac než o inom a obaja boli v Slizoline tiež.

"A čo Sírius? Nebol on Black?" spýtal sa Kevin. Roztvoril knihu, ktorú Harry držal. "Vidíš?"

Začal čítať:

Sírius Black, 1959- doteraz. Chrabromil. Čistokrvný, hlava rodiny Blackovcov. Dostal doživotný trest v Azkabane potom, čo zavraždil 12 muklov a Peter Pettigrew s jediným prekliatím a stýka sa  s Ten-Čo-Nesmie-Byť-Menovaný. POZRI TIEŽ: Peter Pettigrew, Smrťožrút, Pán Zla.

"Ach, myslím, že máš pravdu." Harry vzal knihu naspäť a zavrel ju.

Kevin sa usmial. "To je dôvod, prečo som Bystrohlave."

Harry sa snažil o úsmev. "Uvidíme sa vo vlaku potom?"

"Jasné." Kevin mu zamával a išiel späť do radu kníh.

Harry sa ponáhľal späť k nájdeniu jeho rodičov. Bolo treba ešte kopu vecí, ktoré potreboval. Brka, atrament, možno by presvedčil rodičov, aby mal zvieratko...

"Harry!" Severusova tvár sa uvoľnila, keď uvidel svojho syna. "Kde si bol?" dožadoval sa nahnevane.

Harry sa v strachu scvrkol. "Pozri sa na knihy otec. Hovoril si, že môžem," pripomenul mu.

"Bol si preč peknú chvíľu," povedal mu Severus. "Je čas ísť." Pritiahol si Harryho a zaplatili za knihy. Boli v takom zhone, že sa ani neobťažoval zistiť, aké knihy si jeho syn kúpil.

"Severus. Nemáme už čas ísť!" Bellatrix úzkostlivo pozerala na hodinky. "Budem potreboval svoj ďalekohľad a váhy." Otočila sa na odchod.

"Nemá dobrý kotlík, ten čo má," zavolal za ňou Severus, keď sa ponáhľala preč s Harrym. "Potrebuje písacie potreby a väčšiu tašku na knihy, myslím, že to je všetko."

Harry kontroloval rýchlo zoznam. "Jo, nech sa ponáhľa, nech nepríde neskoro."

Sseverus ťahal jeho syna do písacích potrieb. "Choď si vybrať tašku. Idem pre brka a atrament. Stretneme sa tam, keď budeš hotoví."

Harry vzal najkratšiu cestu ku taškám. Bol tam slušný výber a takmer všetky vrecia boli čarovné. Boli tam peňaženky do ruky, obrovské cestovné tašky, ktoré boli svetle a dokonca aj špeciálne rady kufrov, ktoré by mohli byť pripojené k metlám.

Ďalšie rada kufrov boli školské tašky. Harry preskočil batohy a kufre, ktoré nebolo jeho štýl a obaja jeho rodičia mu povedali, že to nie je veľmi praktické. Malý výber tašiek cez rameno bol na konci. Tieto vyzerali zaujímavo.

Harry prešiel k taškám cez rameno. Boli ponúkané v červenej, žltej, modrej a zelenej farbe. Všetky štyri farby fakúlt.Myslím si, že skončím v Slizoline. Tak vzal zelenú tašku z regálu a pozrel sa do nej.

Hlavný priestor bol veľký dosť, najmenej štyri učebnice by sa zmestil, a bolo tam veľa malých vreciek. Jeden z nich by mohol byť jedáleň, iný bol nepriepustný a na brko, bolo ta aj špeciálne miesto, aby sa jeho brka nezlámali.

To je tá, čo chcem. Rozhodol sa. Keď sa otočil, bol niekto za ním.

"Myslíš, že by si mi mohol pomôcť?" spýtal sa ho chlapec. "Myslím, že som sa stratil."

Harry sa pozrel na chlapcove oblečenie. Mal na sebe šortky a košeľu, ktorá podporovala kapelu, o ktorej Harry nikdy nepočul.