The Dark, the Light, and the Grey 08

The Dark, the Light, and the Grey
Autor: N_Forest
Preklad: Veronica Jane Snape
Kapitola: 08

8. kapitola

Hidden Holes in Malfoy Manor- Skrytá diery v Malfoy Manor

"20 sekúnd." Hlasno zavolali.

Lucius skočil do akcie. Vyhnal všetkých, jednu sadu riadu kúzlom vytlačil von z miestností a bežal pri predné dvere.

Narcissa vytiahla vlastný prútik von a kúzlom zrušila čaro a pôvab nad nimi. Ponáhľala sa z miestnosti s chlapcami za sebou. Mávnutím prútika otvorila otvor v stene, kde si Harry myslel, že je len múr.

"Choďte." Zasyčala a zabezpečila, že obaja boli v bezpečí, potom odstránila kúzlo a ponáhľala sa na pomoc svojmu manželovi.

Jediné, čo mohol Harry počuť, bolo dýchanie. Rýchly, nervózny dych Draca Malfoya. Znel hlasno... Skoro, akoby sa snažil dostať vzduch dovnútra, Harry vstal a dotkol sa steny. Jemné svetlo začalo vyžarovať zo stropu.

Ďalšiu vec, ktorú videl bol Draco. Blonďavý chlapec, odev bol neupravený a jeho oči boli divoké. Dýchal krátko, vzdychy, skôr ako lapanie po dychu.

Harry si kľakol vedľa neho. Zvieral jeho krk, akoby sa nemohol nadýchnuť. "Uvoľni sa Draco!" zasyčal ticho. "Poď!" Nevedel ako zaobchádzať so záchvatom paniky. Nežne začal hladkať menšieho chlapca. "To bude v poriadku." Draco teraz dýchal pomalšie.

"Vďaka." Draco si otrel cestičky od stekajúcich sĺz na tvary. Zalovil vo vrecku a vytiahol vreckovku, ale materiál bol tenký a vlastne bola k ničomu. Vyliezol na nohy. "To je jeden z bezpečnostných otvorov. Sú skryté po celej budov."

"Od vojny?" spýtal sa Harry. Nevedel nič o vojne. Obaja rodičia v nej bojovali a bola to jeden z tých vecí, ktoré nespomenuli. Vedel, že Lucius Malfoy bojoval vo vojne, ale na druhej strane. Dokonca aj teraz, čo by mohlo byť ťažké medzi štyrmi priateľmi.

"Áno." Draco sa zošuchol proti múru. "Nemôžem uveriť, že sa to deje teraz. Zaujímalo by ma ako dlho tu budeme musieť ostať?" Poobzeral sa po ponurej miestnosti.

Svetlo bolo príliš jasné a steny boli holý kameň, cítil sa trochu klaustrofobicky.

"Moji rodičia prídu," povedal Harry s istotou. Nikdy sa jeho otcovi nepodarilo nezachrániť život alebo trpíť niečím, ak by existovala alternatíva. Rozhliadol sa po miestnosti. "Je tam niečo na jedenie? Nemyslím si, že budeme mať nejakú večeru v dohľadnej dobe." Poznamenal a snažil sa, aby sa Draco usmial.

Ale Draco pokrútil len hlavou. "Tvoji rodičia sú na svadobnej ceste. Sú príliš zaneprázdnený." Narovnal sa a zamieril ku tmavšej časti miestnosti. Keď sa jeho dotkla steny svetlo v tej oblasti sa rozžiarilo, ale nebolo to moc.

Harry sa zamračil. Je taký pesimista. Išiel za ním hlbšie do miestnosti. Zdalo sa, že je viac tunelov, ktoré viedlo pod chodbami zámku.

"Tu." Draco sa zastavil pred malou miestnosťou. Bolo to viac ako zvyšok koridoru a vlastne mal tri steny, bez východov alevo vchodov. Niekoľko malých lôžok boli položené na podlahe a uložená v magicky zapečatených taškách. Malý sporák stál v kúte pod niekoľkými policami s potravinami podliehajúcimi skaze. "Vieš, ako sa varí?"

Jediné, čo Harry kedy robil v kuchyni bolo zdobenie cukrovia. Draco ale rozhodne nebude variť. Harry si kľakol a vzal jeden z potravinových obalov. "Myslím, že by som to mohol urobiť," hovoril. Bol tam návod a vyzeralo to oveľa jednoduchšie, než väčšina elixírov.

"Dobre. Pôjdem pripraviť lôžka." Draco otvoril nastavené prikrývky a plachty, ktoré boli uhladne položené na tenkej drevenej posteli.

Harry otáčal s číselníkom na sporáku. Svetlý modrý plameň vybehol z odpruženej diery. Bol to mukelský oheň, pretože kúzlo mohlo prezradiť pozíciu niekoho, kto sa snažil skrývať v otvoroch. Otvoril kohútik a nalial vodu do hrnca. Hoci tam nebolo veľa vody.

Obrátil sa k Dracovi. "Nevieš, či tam je viac vody?" Sedem veľkých džbánov bolo v miestnosti, ale len jeden bol plný a voda v ňom bola stará a hnusne chutila. Harry nechcel byť závislý na tom. Dodal požadovanú odmerku do polievky a dúfal, že to dobre dopadne.

Draco nakukol do všetkých džbánov. "Všetky sú prázdne!" zvolal. "Čo budeme robiť?" Vyzeral, ako keby znovu začal plakať.

Ale Harry ho zastavil. "Neplač. Budeme šetriť vodou," povedal druhému chlapcovi. Niektoré z jeho obľúbených kníh boli o dobrodružstve v divočine a tiež čítal niekoľko kníh o kempingu. Slzy boli mokré. Plač sa stratil, to nebol dobrý nápad.

"Myslím, že jedlo je hotové." Draco ukázal na hrniec, ktorý začal kypieť. "Dúfam, že je to teplé." Kamenné múry mali vyzerať, že teplo vydrží, ale teplo rýchlo opúšťalo telo a obaja chlapci sa začínali mierne triasť.

"Jasne." Harry nabral polievku do dvoch misiek a dal Dracovi lyžicu. Polievka bola holá zemiaková, ale chutila dobre. Zapíjali jedlo z pohára z polovice vody. "Máme ešte na jeden raz." Vysvetlil Harry.

Draco prikývol a zívol. "Idem do postele. Tam by malo byť teplejšie." Nemal pyžamo a tak sa vyzliekol a vkĺzol do postele, kde sa schúlil do prikrývky.

Harry urobil rovnakú vec vo svojej vlastnej posteli. Opustil kachle a dýchal, že im bude trochu teplo. Obaja chlapci spali. Harry sníval o smäde a chlade.

Keď sa ráno prebudil, kachle nehoreli. V skutočnosti, bližšie skúmanie ukázalo, že kov bol chladný a oblasť kde bolo palivo bola prádzna.

"Všetko si spálil!" vykríkol Draco. "Teraz čo spravíme na jedenie?" Pozrel sa na policu s potravinami. "Takmer všetko, čo musí byť uvarené!"

Ten deň jedli energetické tyčinky. Ale tyčinky boli staré a tvrdé tak chlapci používali veľa vody na umytie. Dokonca dno pohára bolo takmer prázdne. Dokonca aj tie fuj zo sušeného mäsa boli preč. Ale boli naozaj hladní.

"Stále mi je zima," povedal Draco, keď sa stúlil v noci do postele.

"Mne tiež." Harry vzdychol. Prial si, že pôjde spať, takže bude mať nejaký kľud. Odvrátil sa od Draca a bol prekvapený, keď sa chlapec vyšplhal k nemu do postele.

"Dvom telám je teplejšie než jednému. A teraz máme viac diek," povedal Draco, keď si ľahol k nemu.

"Jasne." Harry zívol a schúlil sa do tepla.

Druhý deň ráno ani jeden nevyliezol z postele. Nebol k tomu žiadny dôvod. Boli bez vody, potravy a tepla. Svetlo bolo nepríjemné a a nebol žiadny spôsob, aby ho vypli, potom čo sa dotkol múru. Museli čakať na koniec.

Harry zmysel pre čas zmizol. Bola tam tma. Nemal čas byť hore. Za to, to nestálo. Spánok bol za celú dobu to najlepšie, cítil sa teplejšie a nedostal hlad alebo tridsať.

"Harry?" Dracov hlas bol plachý a vystrašený.

"Áno, Draco?" Harry mal chrapľavý hlas zo sucha v jeho krku.

"Ja sa bojím." Draco zakvičal. Chcel jeho rodičov, domácich škriatkov a kone. Proste chcel sa vrátiť do jeho starého života.

"To nie je možné." Ak by dostal strach, potom mi mohol plakať a tak mi strácal vodu. "Poď Draco. Zamysli sa nad našimi rodičmi. Chystajú sa nás zachrániť," povedal mu Harry. "Čo myslíš, že robia práve teraz?"

Draco sa nachvíľu zamyslel. "Boli zastihnutí zariadením, ktoré prišlo k nám. Tvoji rodičia sú tam tiež. Moja mamička otvorila vchod. Tvoj otec poslal kúzlo. Vyrobené chodníky z nejakého druhu. Nasledujú nás. Prídu a nájdu nás." Dokončil Draco.

"Veľký príbeh," povedal Harry. "Šťastný konie."

"Nie je to príbeh!" Naliehal Draco. "Vidím to!"

obaja chlapci boli v tichosti. A potom Harry mohol počuť ako volajú jeho a Dracove meno. Kroky sa blížili. Chcel vstať hore, uvidíme, či Dracov príbeh bol pravdivý. Ale bolo príliš veľa práce. Jeho oči sa zatvorili, zhlboka sa nadýchol a spadol späť do snov.

Jeho sny boli podivné. Jeho otec bol nad ním a nútil ho, aby hlboko dýchal a pil. Povedal mu, aby jeho oči boli otvorené. Prikryla ho teplá vec. Ale Harry vedel, že to musí byť sen, musí byť stále v skrytom otvore. Po tom všetkom len Narcissa rozptýlila oddelenie a Lucius zatiaľ hľadal mapy k starým tunelom.

"Harry." Niekto volal jeho meno. "Harry." Bolo to stále hlasnejšie. "Harry!"

Harry prudko otvoril oči a zistil, že sa pozerá do očí svojho otca. "Otec!" Plakal alebo sa aspoň snažil. Jeho hrdlo bolo suché a jeho hlas škriekal a takmer sa mu to nepodarilo.

"Utíš sa synu. To je v poriadku." Harry cítil ako ruka jeho otca mu trela chrbát. Počul ako srdce človeka bije pod uchom a cítil jeho teplo. Fľaša bola tlačená k ústam a neduživú sladkú chuť bezsenného elixíru naplnil jeho ústa.

Keď sa Harry prebudil, miestnosť bola plná svetla. Spoznal miestnosť. Jeho vlastná izba v kabinete Rokfortu. Bol nájdený, nebol to len sen. Otočil hlavu a rozhliadol sa. Deky boli navŕšené na sebe. Bol spotený a nepríjemne teplý. Bol to úžasný pocit.

Harry starostlivo odtláčal deky preč zo seba a pokúsil sa vstať. Ale akonáhle jeho hlava opustila vankúš a bol takmer v sede, hlava začala bolieť tak zle, že musel si naspäť ľahnúť dole a lapal po dychu.

Budem v poriadku. Budem v poriadku. Myslel si a snažil upokojiť sám seba. Na nočnom stolíku boli elixíry, ale neodvážil sa ich vypiť bez jeho otca. Elixíry boli nebezpečne veci a nemal žiadny spôsob ako zistiť systém podávania,

"Harry?" Niekto sedel na okraji postele a prehrabával jeho vlasy.

Harry zažmurkal a otvoril oči. Musel znovu zaspať. "Mami." Bellatrix sa usmiala a kĺzla ruku za ramena.

"Poď sa posadiť," povedala a opatrne ho nechala sedieť v naklonenej polohe opretého o ňu. "To bude v poriadku," povedala.

"Harry." Severusova tvár bola chladnejšia akú kedy Harry ešte nevidel. "Ja-ja-som si mysle..." Nemohol nájsť slova, ktoré potreboval. Prečo teraz? Musím byť schopný hovoriť so svojím synom. Mal som taký strach. Cítil som, že kúzlo ma volá. I keď by umrel.

"Ospravedlňujem sa." Sklonil Harry hlavu. "Ďakujem, že ste prišli. Draco povedal..." Prehltol vzlyky. "Draco povedal, že ste zaneprázdnený. Že ste všetko zabudli o mne," povedal im. Nechal slzy stekať po lícach, aj keď bol smädný a strácal vodu, asi to nebol dobrý nápad.

"To je v poriadku." Severus zdvihol plný pohár chladnej, čírej, čerstvej vody. "Tu máš Harry." Vzhľadom k tomu, že Harryho ruky boli stále slabé, aby držal stabilne pohár, opatrne ho držal pri perách jeho syna a nechal ho piť malými dúškami.

Harry ochutnal nebeskú vodu. Bolo to tak hladké, ktoré kĺzalo v krku ako puding alebo teplá polievka v chladnom dni. A bolo to čerstvé. Čerstvejšia voda, než si kedy vedel predstaviť. Žiadna zatuchnutá voda z kanvice v skrytých otvoroch.

"Dobre, dobre." Severus mu pomohol dokončiť posledný dúšok. "Teraz niektoré elixíry." Pozrel sa na Harryho vážne. "Zvládneš jesť?"

Prečo sa všetci ku mne správajú ako k marodovi?? Zvládnem jesť a môžem držal vlastný pohár!