The Dark, the Light, and the Grey 03

The Dark, the Light, and the Grey
Autor: N_Forest
Preklad: Veronica Jane Snape
Kapitola: 03

3. kapitola

Accidental Magic – Náhodná mágia

O niekoľko rokov neskôr...

"Otec! Matka!" Harry Potter- Black vybehol zo svojej izby v žalári. Všetok jeho nábytok sa vznášal pri strope.

Bellatrix vyrazil zo svojej kancelárie a Snape zo svojho laboratória. Zastavili sa bok po boku a pozreli na chlapca. Potom ako sa Snape pozrel na Bellatrix, prehovoril.

"Máš trest. Svoju izbu môžeš opústiť, až keď jeden z nás dá súhlas." Zamračil sa na chlapca, na svojho syna. "Prerušil si moju a matkinu prácu."

"Je mi to ľúto, otec. Nechcel som ti to rozbiť. Bol som naštvaný." Osemročný chlapec zdevastoval celý kabinet drahých elixírov počas záchvatu hnevu. Pretože nedostal novú metlu. Jeho stará ešte lietala dobre.

"Prečo si volal?" Bellatrix si kľakla dole vedľa svojho syna. Jej vzhľad sa zmenil. Vlasy mali iný odtieň čiernej a jej oči boli modré. Nikto sa ju nepokúsil poslať do Azkabanu, pretože bola pod ochranou Dumbledora.

Harry jej vrátil úsmev a bežal naspäť do svojej izby. "Pozrite sa, čo som urobil!"

Dvaja dospelí ostali pozerať medzi dverami. Obsah miestnosti sa pohyboval stále pár metrov nad zemou. Šatník, stôl, posteľ a police sa ani nepohli. Oni si jednoducho viseli hore.

Snape sa rozhliadol po miestnosti. Prečo som si nikdy nezvykol, že syn Jamesa Pottera je môj syn? Pomyslel si. Takéto prejavy náhodnej mágie. Nemyslím si, že by som urobil, čo chcem. "Čo si urobil Harry?"

"Nudil som sa." Priznal sa Harry. "Dokončil som esej, ktorú si mi dal a tak som sa len okolo obzeral. Premýšľal som, čo by som mohol robiť."

"A všetko na čo si prišiel bolo toto?" Snape zdvihol obočie. "Neznie to ako zábava."

Bellatrix nesúhlasila. Skočila na posteľ. "Úžasné." Usmiala sa na Snapea. Jej úsmev sa zlepšil priebehu rokov. Neboli to škaredé a šialené grimasy. Teraz bol teplejší a vrúcnejší. "Drží to moju váhu!"

Harry skočil na posteľ vedľa nej a potom skočil na lietajúci nábytok.

"Je to úžasné! Mal som pravdu! Je to zábava."

"K zemi!" vykríkol Snape. Videl, že nábytok sa začína triasť a chvieť od vzrušeného Harryho. Potom, čo sa prestal sústreďovať, všetko sa začalo pohybovať.

Harry skočil zo stoličky, narovnako ako všetko, čo zrovna padlo dole. Bellatrix sa podarilo udržať na posteli.

"Vďaka za varovanie." Objal Harry otca. Vedel, že na rozdiel od ostatných detí z jeho školy boli zosobášení, ale jeho rodičia nie sú. Oni ho milovali a vychovávali ho. Navyše podľa jeho merítok boli účastní.

Obaja jeho rodičia sa pokúšali chytať temných čarodejníkov a smrťozrútov. To znamenalo, že zastavovali zlých ľudí a boli dobrí. Obaja boli chytrí a boli profesori. Jeho otec bol majster elixírov. Bol jedným z najlepších!

"Si čarodejník." Bellatrix objala svojho syna. Mal som obavy, že bude humusákom viac ako čarodejníkom. Nie je to trochu náhodnej mágie. On musí byť čarodejník! Pomyslela si. "To si žiada oslavu!"

"Hurá!" Harry sa smial ako keby jeho otec poslal šteglacie kúzlo. Jeho matka ho zdvihla, keď už bolo toho príliš veľa. Obaja sa dobre oňho starali. Boli lepší, ako jeho skutočný rodičia, pretože tam boli s ním.

Snape sa pozrel na smrťožrútku a Chlapca, ktorý prežil. Spôsobom, akým sa spolu hrali a starali sa o sebe navzájom, bolo úžasné. Bellatrix sa zotavila zo svojej posadnutosti Temným pánom. Ešte stále bola fanatik krvi. Ale nikto nie je dokonalý. A aspoň ona mala pochopenie s jeho elixírmi.

"Šikmá ulička?" spýtal sa Snape. V poslednej dobe Harry preferoval čarodejnícku zmrzlinu a večeru. Koniec koncov, v tejto domácnosti sa bolo za používanie kúziel trestané.

Bellatrix sa pozrela na Harryho. Prikývol. "Tak poďme sa pripraviť a môžeme ísť!"

Netrvalo to dlho a už všetci traja sa zhromaždili pred letaxom. Mala na sebe šaty a Snape schmatol plášť a všetko bolo pripravené. Použili letax a vyšli v Deravom kotlíku.

Zmrzlina bola neďaleko. Pred Snapeom stál pohár s čokoládovou zmrzlinou.

"To je tvoja obľúbená. Správne otec?" spýtal sa Harry. On prehraboval najväčší kopec zmrzliny, aký kedy videl. Bellatrix mala druhú lyžicu a jedla z jeho druhej strany.

Snape pozrel na zmrzlinu. Miloval čokoládu. Trochu moc, tak sa snažil nemyslieť na to a preniesť sa cez to a jesť ju len pri zvláštnych príležitostiach. To boli náhodné príležitosti. Pichol lyžicu do zmrzliny. Bola rovnako dobrá, akú si pamätal. "Áno, to je moja obľúbená."

Harry jedol zmrzlinu rýchlejšie, ako si jeden z dospelých myslel, že je možné. Keď ju zjedol pozrel ja naňho veľkými očami. "Som plný. Mám ísť na večeru?"

Bellatrix ho objala jednou rukou. "Samozrejme, že nie. Budeme, čo najskôr späť."

Všetci traja zjedli zmrzlinu a letaxom išli späť domom, ktoré spolu zdieľajú. Dumbledor neveril Bellatrix, že bude žiť na vlastnú päsť. Ani súhlas, že Harry žije s Bellatrix. Ako ďaleko on vedel, že Bellatrix zostane žiť so Snapeom a oni by sa starali o jedného z mnohých príbuzných.

Adoptovanie Harryho bolo jednoduché. Blackoví mali veľa peňazí, ktoré Bellatrix zdedila. Ani slovo o prevedení opatrovníctva sa nedostalo k Dumbledorových ušiam. Stále si myslel, že Chlapec, ktorý prežil žije s muklami. Snape bol oficiálny opatrovník chlapca. Bol súčasťou obradu prijímania a obaja on a Bellatrix dali trochu svojej krvi Harrymu, aby vyzeral viac ako oni.

Tej noci odišiel do svojej oddelenie spálne. Harry bol medzi dvoma dospelými. Všetko bolo pokojné v žalároch, pretože bolo leto a študenti sa vrátili domov. Ale v 3 hodiny ráno prebudilo Snapea fňukanie z jeho nočnej mori, kde Lily umierala.

"Harry si to ty?" opýtal sa do temnej miestnosti. Počul dýchanie a pokojne výkriky bolesti každých niekoľkých sekúnd. Snape vytiahol svoj prútik a vyčaroval svetlo.

Harry bol stočený do klbka v strede miestnosti.

"Čo sa stalo?" Snape pokľakol vedľa Harryho. "Je ti dobre?"

Harry pokrútil hlavou a zvieral si žalúdok. "Brucho ma bolí."

Príliš veľa zmrzliny. Pomyslel si Snape. Poslal správu Bellatrix mávnutím prútika a obrátil sa späť ku svojmu dieťaťu. "Poď Harry. Bude to v poriadku."

Harry pokračoval v kňučaní. Ale nechal Snapea, aby ním pohyboval na jeho posteli a uložil ho pohodlnejšie. Brucho ho bolelo viac, ale on vedel, že otcove elixíry by mu boli schopné pomôcť.

"Čo je to Severus?" bellatrix vbehla dverami. Jej vlasy boli ako absolútny zmätok a jej župan a papuče boli náhlivo oblečené na jej nočnú košeľu. "Čo sa stalo." Očakávala čokoľvek. Vrátane útoku Temného pána.

Severus vyvalil oči na jej oslovenie. Dal jej súhlas, aby ju volal krstným menom, no ona ho nikdy nepoužila. Pokynul k Harrymu. "Niekto zjedol príliš veľa zmrzliny." Odišiel do svojho laboratória. Našťastie elixír nebol zničený v ten deň.

Bellatrix sa posadila na Snapeovu posteľ vedľa svojho syna. Prehrabla prstami jeho vlasy. "Bude to v poriadku Harry. Severus ti pomôže."

"Tu je elixír." Severus ukázal Bellatrix fľaštičku v ruke. "Poď Harry." Severus skĺzol rukou na úroveň ramien a pomohol mu posadiť sa, aby mu dal elixír.

Harry prehltol elixír tak rýchlo, ako to je možné. Od jeho otca, majstra elixírov, bol zvyknutý musieť brať veľa elixírov. A nijaký z nich nechutil dobre. Elixír urovnávajúci žalúdok bol slaný a hustý. Ale akonáhle ho vypil, cítil sa oveľa lepšie.

"Vďaka." Harry sa skrčil medzi dvoma dospelými. Bellatrix si so Severusom vymenili pohľad nad chlapcom.

"Mám od neho očakávať, že tu ostanem celú noc?" zamrmlal Severus. Nebol pokojný.

"Nevadilo by mi to." Bellatrix sa usmiala na Snapea. V skutočnosti, myslela na to. Otočila nohy hore na posteľ a ľahla si vedľa jej syna.

Severus bol šokovaný jej komentárom. Prečo by niekto mal u mňa zostať dobrovoľne? Nemôžem povedať, že si to naozaj myslím. pokrčil ramenami a ľahol si vedľa dvoch spáčov.

Tá noc bola najpokojnejšia akú vždy mal. Žiadne nočné mori nenarušili sny, ktoré mali a pokojne spali celú noc. Avšak, ráno bol iný príbeh.

"Severus!" Bellatrix mykala spiacim profesorom, aby sa zobudil. "Zaspali sme!" Ukázala na hodiny, ktoré ukazovali 9:23.

Snape sa ponáhľal vyhrabať sa od Harryho a odísť. V triede mali byť o 8 ráno. Všetci zaspali. Vykonali všetky ranné rutiny, sotva sa naraňajkovali. Bellatrix vybehla z dverí ako prvá.

"Odveď Harryho do školy!" zvolala cez rameno.

Severus sa zamračil a zaklial. Mal tiež učiť. A Harry bol dosť starý na to, aby išiel sám do školy. Ale Bellatrix to povedala jemu a bol ešte trochu okolo nej nervózny. "Harry!" zvolal.

"Áno otec?" chlapec si strčil celý toast do úst. "Som skoro pripravený vyraziť." Jeho šaty boli neupravené a jeho vlasy boli absolútny zmätok.

"Nie, nie, nie. Poď." odsekol Snape, vytiahol chlapca do kúpelky. Očesal chlapcovi vlasy a použil elixír, aby držali, tam kde mali. Potom skontroloval jeho šaty. "Vyčisti si zuby a zober si tašku."

Zatiaľ čo sa Harry chystal, Severus napísal na papier zastupovanie jeho dopoludňajšieho vyučovania a pripevnil ho kúzlom na dvere učebne. Potom sa ponáhľal späť do svojho kabinetu, kde našiel pripraveného Harryho stáť pri dverách.

"Som pripravený ísť!" povedal Harry, zatiaľ čo si šúchal oči. Bol unavený. Vrátiť sa späť do postele bola veľmi lákavá myšlienka.

"Tak na čo ešte čakáme? Poďme!" Snape ho chytil za ruku a rýchlo išli cez chodby Rokfortu. Obaja išli von z Rokfortu, cez pozemky a do vonkajších hraníc Rokvillu.

Harry sa rozhliadol okolo. "Kam ideme? Matka nešla touto cestou!" Pozrel sa pátravo na Severusa.

Severus sa zamračil. Prečo mi chlapec nemôže veriť? " nemám čas, aby sme Bellatrix ukázali cestu. Chystáme sa premistniť."

Harry sa zachvel. Nenávidel premistňovanie. Je čarodejník, nie mukel! Severus vytiahol chlapca hore a ovinul obe ruky okolo neho. Tým, že ho drží bližšie, chlapec má lepší pocit. "To bude v poriadku."

Severus sa otočil na mieste a obidvaja zmizli v čase a priestore a objavili sa pred Temžskú čarodejnícku dennú školu. Harry bol stále vystrašený a držal sa opatrovníkovho oblečenia.

"Sme tu, Harry," zamrmlal Severus, keď s námahou odtiahol Harryho ruky z jeho oblečenia. "Poďme." Vykročil smerom k tunelu, ktorý bol pod riekou tak isto ako škola. Tunel bol kachľovitý a dobre osvetlený, ale Severus pociťoval klaustrofóbiu a strach z kúzla, ktoré ich chránilo pred pádom tunela.

"Dobré ráno." Pozdravila ich mladá čarodejnica, zatiaľ čo vstúpili do školy. "môžem Vám nejako pomôcť?"

Severus hľadel na ňu. "Môj syn." Tlačil Harryho dopredu. "Je tu neskoro."

Dievča si vzdychlo a načiahlo sa za kusom pergamenu. "Choď do triedy," povedala Harrymu potom ako napísala neskorý príchod.

"Vďaka," zamrmlal Harry. A ponáhľal sa do svojej triedy.

Severus poslal svojmu synovi úsmev a ponáhľal sa späť do Rokfortu. Ak bude mať to šťastie, stihne druhý ročník.